Tento týždeň som bol donútený rozmýšľať, kam kráča to naše zdravotníctvo.
K prvej situácii došlo počas môjho čakania v rade sediacich pacientov u doktora. Vždy keď niekto vchádzal do ambulancie sa moja pozornosť presunula na osobu, ktorá do ambulancie vchádzala. Zaujala ma situácia pacientky, ktorá prišla na preventívnu prehliadku. Po odovzdaní dokumentov sestričke sa sestrička po krátkej chvíli vrátila k dverám a spýtala sa jej prečo vlastne prišla na PP, keď v zdravotnej karte má napísané všetky záznamy z prehliadky z pred dvoch mesiacov. Pacientka nechápala, ako je to možné, však na preventívnej prehliadke bola pred pár rokmi a nie mesiacmi. Sestrička vyniesla kartu a začala jej ukazovať záznamy. Po krátkej chvíli sa pacientka zarazila a uznala, že záznamy sú tam. Po krátkej chvíli si všimla, že v karte jej uviedli predpísanie liekov, ktoré nikdy nebrala, ale vie, že také lieky berie jej šéfka, ktorá bola na preventívke pred pár mesiacmi v čase,ktorý mala pôvodne plánovaný ona, ale ju kvôli chorobe nemohla absolvovať. Pokračovanie rozhovoru som už nedopočúval. Myslím si však, že niekde problém vznikol.
Možno by som si na to už ani nespomenul, nebyť rozhovoru s mojou sestrou, ktorá v pondelok nastúpila do nemocnice na operáciu žlčníka. Zobrali jej krv a to bolo v ten deň všetko. Ako bývalá zdravotná sestra, ktorá mnoho rokov slúžila na nemocničných oddeleniach, bola prekvapená vysokým počtom zdravotníckeho personálu v miestnostich zdravotného personálu, odkiaľ sa šírila veselá vrava, ktorej však nezodpovedal počet vstupov personálu na izbu. Bola zvyknutá, že sa personál v minulosti kedy tedy na izbe ukázal so záujmom spýtať sa ako sa pacient má a či niečo nepotrebuje. Ráno sa jej sestrička prišla spýtať, či už brala lieky na cukrovku. Sestra, ktorá cukrovku nikdy nemala, sa spýtala, či je to na základe výsledkov z včerajšieho krvného testu. Sestrička jej povedala: „Nie pani xxxx, to sú len lieky z Vašej zdravotnej karty“. Moja sestra jej odpovedala: Prepáčte, ale ja som pani yyyy a také lieky som nikdy nebrala. Po krátkom ozrejmovaní identity medzi mojou sestrou a sestričkov musela sestrička uznať, že si zobrala záznam inej pacientky a lieky, ktoré chcela sestre dávať, jej nepatrili. Nechápavo som počúval túto príhodu, však každý pacient má na posteli zavesenú kartu pacienta. Na to mi sestra povedala, že žiaden záznam na jej posteli nemá a zatiaľ nezistila, ako títo ľudia pacienta identifikujú. Na rannú vizitu prišiel pán doktor, ktorý nemal ani šajnu, s čím tam sestra leží a po otázke lekára, ktorú položil zdravotnej sestičke, mu odpovedala, že tiež nevie, lebo kartu mojej sestry ešte nevidela………. . Dnes ráno sestra išla na operáciu a verte, že predtým personálu povedala, ako sa volá a každému pripomínala, že ide na operáciu žlčníka. Nerada by sa zobudila po operácii niečoho, čo mali operovať niekomu inému. Myslíte si,že by sa jej to v tom „chaose“ nemohlo stať?